Uvedená Slovenská technická norma stanovuje zásady pre navrhovanie, prevádzanie, prieskum, kontrolu a údržbu realizovaných sanačných systémových opatrení vo vlhkom tehlovom murive, alebo kamennom murive, ako i dôvody a pôsobenie zemnej vlhkosti, presakujúcej vody, zrážkovej vody, povrchovej vody a kondenzovanej vlhkosti.

 

Úvod

Zavlhnuté murivo predstavuje vážny technický a hygienický problém, ktorý znižuje životnosť stavebných konštrukcií, znehodnocuje povrchové úpravy a vytvára nevyhovujúce mikroklimatické podmienky v interiéri. Slovenská sanačná technická norm STN P 73 0610, vychádza z Českej technickej ČSN P 73 0610, poskytuje metodický návod pre komplexnú sanáciu muriva napadnutého vlhkosťou. Obsahuje technické kritériá pre diagnostiku, klasifikáciu vlhkostného stavu muriva, výber vhodného sanačného systému a kontrolu účinnosti realizovaných opatrení. 

Tento článok predstavuje podrobný rozbor princípov a odporúčaní vyplývajúcich z normy, doplnený o súčasné technológie a osvedčené postupy z praxe.

 

1. Význam diagnostiky a analýzy stavu muriva

Každá úspešná sanácia musí začínať precíznou diagnostikou, bez ktorej by akýkoľvek zásah mohol viesť k neefektívnemu alebo dokonca kontraproduktívnemu výsledku. Norma STN P 73 0610 uvádza, že základom je presné stanovenie rozsahu zavlhnutia, typu muriva a príčiny prieniku vody. 

Diagnostika zahŕňa nasledujúce kroky:

Meranie vlhkosti muriva – pomocou hmotnostnej metódy, karbidového prístroja, alebo prístrojov pracujúcich na princípe elektrickej impedancie (orientačne zisťovanie).

Stanovenie typu a koncentrácie solí – zisťovanie množstva vodo rozpustných solí, najmä síranov, dusičnanov a chloridov, ktoré podporujú deštrukciu muriva a vytvárajú soľné výkvety.

Zistenie zloženia muriva – typ materiálu (kameň, plná tehla, zmiešané murivo), typ väzby, hrúbka muriva, typ malty.

Posúdenie hydrofyzikálneho správania muriva – kapilarita, nasiakavosť, schopnosť odvádzať vodnú paru.

Prieskum porúch a defektov stavby – trhliny, netesnosti, poruchy strechy, dažďových zvodov a odvodnenia, zatekanie.

Mikroklimatické merania – vlhkosť a teplota vzduchu, výskyt kondenzácie, vetranie miestností.

 

Stupeň zavlhnutia muriva a jeho meranie

Na základe uvedených vlhkostných meraní a zistených hodnôt sa murivo klasifikuje podľa hmotnostnej vlhkosti:

Hmotnostná vlhkosť (%)	Kategória vlhkosti	Odporúčané opatrenia
do 3 %	veľmi nízka	estetická úprava, bežná údržba
3 – 5 %	nízka	sanačné omietky, odvetranie
5 – 7,5 %	zvýšená	sanačné systémy, kontrola zdroja vlhkosti
7,5 – 10 %	vysoká	injektáž, podrezanie, drenáž, omietky
nad 10 %	veľmi vysoká	komplexná sanácia, vrátane odvlhčenia základov

 

2. Identifikácia zdroja vlhkosti a jeho eliminácia

Sanačná technická norma STN P 73 0610 vyžaduje odstránenie príčiny vlhnutia pred aplikáciou omietok alebo povrchových úprav. Hlavné zdroje vlhkosti sú:

Kapilárna vzlínajúca vlhkosť – chýbajúca alebo poškodená vodorovná izolácia muriva.

Zrážková voda – nedostatočná ochrana sokla, zatekanie vody cez základy.

Kondenzačná vlhkosť – nedostatočné vetranie, tepelné mosty.

Hygroskopická vlhkosť – absorpcia vodnej pary zasoleným murivom.

Vnútorné zdroje vody – poruchy vodoinštalácie, kanalizácie alebo ústredného kúrenia.

Riešenie spočíva v kombinácii technických opatrení: zlepšenie hydroizolácie, drenážne systémy, ochrana proti zrážkam, ventilácia a zmena užívania priestoru.

3. Výber sanačnej metódy: priama vs. nepriama sanácia

Výber sanačnej metódy protivlhkostných opatrení norma zadeľuje nasledovne:

A) Priame sanačné opatrenia

Tieto sanačné zásahy priamo pôsobia na zamedzenie prieniku vody do muriva:

Mechanické podrezanie muriva – napr. oceľovými platňami, mikropílou alebo lanovou technológiou.

Chemická injektáž – aplikácia vodoodpudivých látok (polyuretány, silan siloxan krémy, mikroemulzie, silánové roztoky) do predvŕtaných otvorov.

Dodatočné hydroizolácie – aplikácia izolačných fólií, bitúmenových pásov, alebo bentonitových rohoží.

Elektrofyzikálne metódy – najmä elektroosmóza, ktorá vytvára elektrické pole odpudzujúce molekuly vody, zabudovanie elektród do muriva.

 

B) Nepriame sanačné opatrenia

Ich cieľom je obmedziť negatívne dôsledky vodorozpustných solí a vlhkosti v murive prevedením nasledovných nepriamych sanačných zásahov:

Sanačné omietky – špeciálne zmesi s vysokou pórovitosťou a nízkou nasiakavosťou.

Drenáž a odvod vody od základov – horizontálna, zvislá, alebo kruhová drenáž s geotextíliou a štrkovým zásypom.

Odvetrávacie systémy – dutinové podlahy, podúrovňové kanály, IGLU® tvarovky.

Vnútorné mikroklimatické opatrenia – rekuperácia, ventilačné jednotky, tepelné zóny.

Poznámka: STN P 73 0610 odporúča kombinovať tieto prístupy pri vlhkosti nad 7,5 % a zároveň posudzovať efekt celého systému ako celku.

 

4. Technické požiadavky na sanačné omietky podľa STN

Sanačná omietka má plniť nasledujúce funkcie:

Odparovanie vody – umožniť odparenie vody z muriva bez prenikania solí na povrch.

Akumulácia solí – zachytiť soli vo vnútornej štruktúre omietky bez jej degradácie.

Odolávať teplotným cyklom – odolávať poveternostným vplyvom, najmä cyklom zmrazovania a rozmrazovania.

 

Technické parametre na sanačné omietky:

Parameter               Odporúčaná hodnota

Objemová hmotnosť      ≤ 1400 kg/m3

Celková pórovitosť ≥ 40 %

Difúzny odpor (μ) ≤ 12

Kapilárna vzlínanie vody ≤ 5 mm

Kapilárna nasiakavosť ≤ 0,3 kg/m3

Odolnosť voči soliam vysoká

Hrúbka jadrovej vrstvy min. 20 mm, odporúča sa 25–30 mm

 

Omietkový systém má byť viacvrstvový, pričom sa aplikuje najprv kontaktný sanačný špric ( sanačný prednástrek ), potom jadrová sanačná omietka a na záver paropriepustná sanačná štuková vrstva. Nutné dodržať technologické prestávky udávané výrobcom sanačných omietkových zmesí.

 

5. Kontrola a hodnotenie úspešnosti sanácie

Účinnosť sanačného zásahu sa posudzuje najskôr po 6–12 mesiacoch, keď sa vlhkostné pomery v murive stabilizujú. Podľa STN sa vyžaduje:

Znovu meranie hmotnostnej vlhkosti – prevedenie merania na rovnakých miestach a v porovnateľnej hĺbke.

Kontrola stavu omietky – sledovanie výkvetov na omietke, opadávanie omietky, zmena farby.

Posúdenie mikroklimatických podmienok a vplyvu vetrania – sledovanie interiérovej relatívnej vzdušnej vlhkosti, teploty, spôsoby vetrania stavby.

Zaznamenanie porúch – kontrola a návrh následných sanačných opatrení.

Kontrola prevedených stavebných sanačných zásahov – dôležité je zabezpečiť dlhodobú údržbu drenážnych systémov, soklov a ventilačných otvorov, inak sa problémy môžu vrátiť.

 

Záver

Sanačná technická norma STN P 73 0610 tvorí základný referenčný rámec pre odborné riešenie problémov s vlhkosťou v murive. Pri dodržaní všetkých diagnostických, technologických a realizačných odporúčaní môže sanácia výrazne predĺžiť životnosť konštrukcií, zlepšiť kvalitu bývania a uchrániť architektonické hodnoty. Súlad s normou nie je len formálny, ale predstavuje záruku, že sanačný zásah bude efektívny, merateľný a udržateľný v čase.