1. Čo je to tlaková injektáž muriva?

Tlaková injektáž je technológia dodatočnej hydroizolácie muriva, ktorá slúži na zastavenie vzlínajúcej vlhkosti. Do vopred vyvŕtaných otvorov v murive sa pod tlakom vstrekuje špeciálna injektážna hmota. Tá vytvorí bariéru, ktorá zabraňuje ďalšiemu prestupu vody smerom nahor kapilárami v murive.

2. Ako funguje tlaková injektáž?

Injektážna hmota sa aplikuje do muriva pod riadeným tlakom, čím preniká do pórovitých štruktúr materiálu. Po vytvrdnutí vytvára hydrofóbnu (vodoodpudivú) bariéru, ktorá prerušuje kapilárny vzostup vlhkosti. Výsledkom je, že murivo nad injektážnou rovinou začne postupne vysychať.

3. Na akom princípe je založená tlaková injektáž proti vzlínajúcej vlhkosti?

Princíp je založený na prerušení kapilárneho transportu vody smerom nahor v konštrukcii. Injektáž vytvorí vodonepriepustnú alebo vodoodpudivú zónu vo vnútri muriva, ktorá bráni ďalšiemu prestupu vody. Ide teda o vytvorenie horizontálnej izolácie v existujúcom murive, ktoré ju pôvodne nemalo alebo mala degradovanú.

4. V akých prípadoch je tlaková injektáž vhodná?

Je vhodná pri starších objektoch, ktoré nemajú účinnú hydroizoláciu alebo ktorým izolácia časom prestala fungovať. Uplatňuje sa najmä pri rodinných domoch, historických stavbách, pivniciach a múroch poškodených vzlínaním vody. Využíva sa aj ako súčasť komplexných sanačných opatrení.

5. Je tlaková injektáž trvalé riešenie?

Pri správnej aplikácii a výbere vhodnej injektážnej hmoty ide o dlhodobé až trvalé riešenie. Životnosť injektáže môže byť desiatky rokov, pričom mnohí výrobcovia poskytujú aj záruky 20 – 30 rokov. Dôležitá je však správna diagnóza vlhkosti a odborná realizácia skúsenou firmou.

6. Ako sa líši tlaková injektáž od gravitačnej?

Tlaková injektáž využíva aktívny prítlak – teda materiál sa do muriva vtláča pod tlakom, čo zabezpečuje lepšie preniknutie do štruktúry. Gravitačná injektáž je pasívna a hmota sa šíri len vplyvom gravitácie, preto sa nehodí pre hustejšie alebo viac nasiakavé murivo. Tlaková metóda injektáže je účinnejšia a rýchlejšia.

7. Je injektáž vhodná pre všetky typy muriva?

Väčšinou áno, ale je potrebné prispôsobiť technológiu konkrétnemu typu muriva. Napríklad pri dutinovom, kamenitom alebo veľmi poréznom murive môže byť potrebná predúprava, alebo iný typ hmoty. Pri zmiešanom murive sa odporúča odborný posudok a diagnostika pred aplikáciou.

8. Môže sa tlaková injektáž aplikovať na historické budovy?

Áno, ale s ohľadom na požiadavky pamiatkovej ochrany a statiky objektu. Používajú sa najmä hmoty na báze polyuretánov a polyakrylátov, ktoré nemenia vzhľad ani paropriepustnosť muriva. Vždy je vhodná konzultácia s pamiatkovým úradom a skúseným odborníkom odborným znalcom, alebo firmou ktorá má dlhoročné skúsenosti.

9. Aký je rozdiel medzi chemickou a tlakovo-mechanickou injektážou?

Chemická injektáž využíva materiály, ktoré reagujú s vlhkosťou a vytvárajú vodoodpudivú alebo nepriepustnú bariéru. Tlakovo-mechanická metóda používa materiály, ktoré fyzicky vyplnia póry alebo trhliny, často aj za pomoci rozpínania. Väčšina moderných metód je kombináciou oboch princípov.

10. Ako hlboko sa injekčná hmota dostane do muriva?

Preniká zvyčajne 10 – 20 cm od osi vrtu, v závislosti od pórovitosti muriva, tlaku a typu hmoty. Pri vysokotlakovej aplikácii môže byť dosah aj väčší, najmä pri menej hutných materiáloch. V každom prípade má ísť o rovnomerné prekrytie celej izolačnej roviny.

11. Aký je tlak pri tlakovej injektáži?

Bežne sa používajú tlaky 8-10 barov, pri betóne do 100 barov, v závislosti od muriva a typu injektážnej hmoty. Pri hutnom tehlovom murive môže byť tlak vyšší, pri krehkom, alebo zmiešanom murive sa aplikuje opatrnejšie. Príliš vysoký tlak môže poškodiť murivo, preto je dôležitá kontrola.

12. Aký je čas vytvrdnutia injektážnej hmoty?

Vytvrdnutie závisí od typu použitého materiálu – niektoré hmoty tuhnú do 24 hodín, iné potrebujú niekoľko 2-3 dní. Napr. silanové a siloxánové krémy môžu potrebovať aj týždne, kým sa plne chemicky naviažu. Počas tohto obdobia by murivo nemalo byť vystavené dodatočnému zaťaženiu vodou.

13. Čo je cieľom injektáže?

Cieľom je prerušiť kapilárne vzlínanie vody murivom a tým zabrániť vlhkosti prenikať do interiéru budovy. Tým sa zníži vlhkostné zaťaženie muriva, zlepší sa vnútorná klíma a predíde sa poškodeniu konštrukcií. Injektáž zároveň umožní vysychanie poškodeného muriva.

14. Aké chyby sa môžu pri injektáži vyskytnúť?

Najčastejšie chyby sú zle určená výška injektáže, nedostatočné vyplnenie vrtov, použitie nevhodnej hmoty alebo aplikácia pri nevhodných podmienkach. Niekedy sa hmoty nedostanú do celej hrúbky muriva alebo unikajú trhlinami. Chyby môžu viesť k nefunkčnej izolácii a opakovanej vlhkosti.

15. Môže sa injektáž vykonávať zvnútra budovy?

Áno, bežne sa aplikuje aj z interiéru, najmä ak nie je prístup k vonkajšej strane muriva. Výhodou je jednoduchší prístup a ochrana pred poveternostnými vplyvmi počas aplikácie. V niektorých prípadoch sa robí súbežne zvnútra aj zvonku.

16. Ako dlho trvá účinok injektáže?

Prvé výsledky možno pozorovať po niekoľkých týždňoch, ale úplné vysychanie muriva môže trvať aj niekoľko mesiacov. Účinok závisí od hrúbky stien, pôvodnej vlhkosti a vnútorného mikroklímy. Po vytvrdnutí injektáže by vlhkosť mala prestať vzlínať.

17. Je tlaková injektáž ekologická?

Väčšina moderných injektážnych hmôt je bezpečná a ekologicky nezávadná. Neobsahujú prchavé látky a nereagujú s okolitým prostredím. Pri aplikácii sa však odporúča zabezpečiť vetranie a ochranu zdravia pracovníkov.

18. Je potrebné injektáž opakovať?

Ak bola vykonaná odborne, opakovanie by nemalo byť potrebné. Výnimkou sú prípady nesprávneho postupu, poškodenia muriva alebo ak sa dodatočne objavia nové zdroje vlhkosti. Kontrola účinnosti po niekoľkých rokoch môže potvrdiť, že systém funguje správne.

19. Ako sa overí funkčnosť injektáže?

Funkčnosť sa dá overiť meraním vlhkomerom zostatkovej vlhkosti muriva v čase, ideálne po 12 mesiacoch. Možné je aj použitie termokamery, merania elektrickým odporom alebo porovnaním výsledkov pred a po injektáži. Niektoré systémy umožňujú aj kontrolné vrty.

20. Ako ovplyvňuje injektáž štruktúru stavby?

Správne vykonaná injektáž nemení statiku ani pevnosť muriva. Naopak, suché murivo má lepšie mechanické vlastnosti než vlhké. Pri nevhodnom postupe alebo príliš vysokom tlaku môže dôjsť k lokálnemu poškodeniu štruktúry, preto je dôležitá odbornosť.

21. Ako pripraviť murivo na injektáž?

Murivo musí byť staticky stabilné, prístupné a v ideálnom prípade zbavené starých nesúdržných omietok, najmä v oblasti aplikácie. Je potrebné odstrániť prach, voľné časti malty a zabezpečiť suchý alebo mierne vlhký povrch, ak to vyžaduje typ injektážnej hmoty. Vhodné je tiež preveriť výskyt solí alebo iných kontaminantov, ktoré by mohli ovplyvniť účinnosť injektáže.

22. Ako sa vŕtajú otvory pre injektáž?

Vrtá sa najčastejšie pod uhlom 30–45° smerom nadol, aby sa zabránilo samovoľnému vytekaniu hmoty a podporilo jej gravitačné šírenie v murive. Otvory sa vŕtajú v jednej vodorovnej rovine – najčastejšie v dolnej časti muriva, tesne nad podlahou alebo základmi. Vŕtanie sa realizuje v rovnomerných rozostupoch, priemer vrtu aj jeho hĺbka sa prispôsobujú hrúbke steny a použitému materiálu.

23. Aký je odporúčaný sklon a rozostup vrtov?

Odporúčaný sklon vrtu je zvyčajne 30–45° smerom nadol, čím sa zvyšuje účinnosť rozptylu injektážnej hmoty. Rozostup vrtov je bežne 14–18 cm, v závislosti od druhu muriva, jeho pórovitosti a typu hmoty. Pri veľmi pórovitom, alebo zmiešanom murive a silan – siloxanovej hmote je potrebné vŕtanie s menšími rozostupmi.

24. Aký má byť priemer vrtu?

Priemer vrtov sa najčastejšie pohybuje medzi 12 až 14 mm. Menšie priemery sú vhodné pre krémové alebo gélové injektážne hmoty, väčšie pre tekuté alebo tlakové aplikácie. Výber priemeru závisí aj od typu aplikačného zariadenia ( tlakovej pumpy) a odporúčania výrobcu injektážnej hmoty.

25. Ako určiť výšku injektážnej roviny?

Injektážna rovina sa zvyčajne vedie v spodnej časti muriva, najčastejšie 5–10 cm nad podlahou alebo terénom. Dôležité je, aby rovina preťala všetky steny dotknuté vzlínaním, vrátane priečok. Pri historických objektoch alebo soklových oblastiach sa berie ohľad aj na architektonické detaily a prípadnú potrebu dvojitej (vertikálnej) injektáže.

26. V akých rozostupoch sa vŕtajú otvory?

Bežný rozostup vrtov je 15–18 cm pri kvalitných polyuretánových a polyakrylátových hmotách , ale naopak pri menej kvalitných hmotách ako je silan – siloxan je rozostup aj 10 cm, najmä pri nehomogénnom murive. Účelom je zabezpečiť rovnomerné rozloženie injektážnej hmoty a vytvorenie súvislej hydroizolačnej bariéry.

27. Ako sa zamedzí úniku hmoty?

Na zabránenie úniku hmoty sa používajú injektážne pakre, gumové zátky, alebo sa vrt zatmelí počas aplikácie. Dôležité je tiež správne zvoliť tlak a čas plnenia, aby sa hmota nerozšírila nežiaducimi štrbinami alebo dutinami. V prípade otvorených škár sa odporúča ich predtým zaplniť alebo murivo pred injektovať inou hmotou.

28. Je nutné odstrániť omietku pred injektážou?

Odstránenie omietky v oblasti vrtov sa odporúča pri netlakovej technológií, aby sa zabezpečil priamy prístup k murivu a zamedzilo spätnému presakovaniu hmoty do omietky. Tiež to pomáha lepšie odhaliť stav muriva a identifikovať problematické miesta. Naopak pri tlakovej technológií sa neodporúča odstraňovať omietky pred injektážou, aby hmota neunikala z muriva. Po injektáži sa odporúča naniesť novú sanačnú omietku.

29. Ako sa meria vlhkosť muriva pred zákrokom?

Vlhkosť muriva sa meria buď odporovými, kapacitnými, alebo karbidovými metódami. Najpresnejšia je gravimetrická alebo CM metóda (karbidová), ktorá poskytuje reálnu hmotnostnú vlhkosť. Meranie sa vykonáva vo viacerých výškach a miestach pre komplexný obraz o rozsahu navlhnutia.

30. Kedy je nevhodné vykonávať injektáž?

Injektáž by sa nemala vykonávať pri veľmi nízkych teplotách (pod +5 °C), ani počas výdatných zrážok bez ochrany. Neodporúča sa tiež pri silnej za solenosti, bez predchádzajúcej diagnostiky. V nevhodných podmienkach sa znižuje účinnosť injektážnych látok a môže dôjsť k poškodeniu muriva.

31. Môže sa injektáž vykonávať v zime?

Teoreticky áno, ale s obmedzeniami. Aplikačné teploty hmoty aj podkladu by mali byť nad +5 °C – ak je murivo zamrznuté, aplikácia nie je možná. V chladnom období sa odporúča aplikovať iba vo vykurovaných priestoroch alebo použiť hmoty vhodné pre zimné podmienky.

32. Ako sa sleduje tlak počas aplikácie?

Tlak sa sleduje pomocou manometra, ktorý je súčasťou injektážneho zariadenia. Hodnota tlaku sa prispôsobuje podľa odporu muriva – pri nadmernom odpore sa tlak znižuje, aby nedošlo k poškodeniu. Operátor priebežne kontroluje množstvo natlačenej hmoty, priebeh injektáže a stabilitu tlaku.

33. Ako dlho trvá samotná aplikácia?

Dĺžka závisí od veľkosti objektu, hrúbky muriva a počtu injekčných bodov. Bežne trvá injektáž jednej steny (napr. 20 bežných metrov) niekoľko hodín až jeden deň. Celý objekt možno spraviť za 1–3 dni pri štandardných podmienkach.

34. Je potrebné špeciálne náradie?

Áno, tlaková injektáž vyžaduje špeciálne čerpadlá – tlakové pumpy, pištole, pakre – ventily so spätnou klapkou, spojky a tlakomer. Každý typ injektážnej hmoty môže vyžadovať iné aplikačné zariadenie – napr. pre polyuretány, polyakryláty, gély, krémy či epoxidové látky. Odborné firmy sú vybavené kompletným systémom, vrátane bezpečnostného vybavenia.

35. Aký je rozdiel medzi nízkotlakovou a vysokotlakovou injektážou?

Nízky tlak (1–5 barov) sa používa pri citlivom murive, krémových injektážach a v prípade, že je štruktúra dobre priepustná. Vysokotlaková injektáž (5–20 barov) je vhodná tam, kde je murivo husté, plné alebo má zníženú nasiakavosť. Pri betónových konštrukciách sa používajú tlaky (10–100 barov) Výber závisí od materiálu muriva a cieľového efektu.

36. Koľko materiálu je potrebné na 1 meter múru?

Spotreba závisí od hrúbky steny, druhu muriva a typu hmoty. Pri štandardnej hrúbke 45 cm je spotreba približne 2,0 až 2,5 litra injektážnej hmoty na bežný meter. Pri hrubších stenách alebo kameňoch môže byť spotreba aj dvojnásobná.

37. Ako sa ošetruje murivo po injektáži?

Po injektáži sa odporúča murivo ponechať voľne dýchať a prirodzene vysychať. Staré omietky je vhodné odstrániť a nahradiť sanačnými paro priepustnými omietkami. Priebežne sa monitoruje vlhkosť muriva, pričom úplné vyschnutie môže trvať 6–12 mesiacov.

38. Aké sú bezpečnostné opatrenia pri aplikácii?

Pracovníci musia používať ochranné rukavice, okuliare, respirátory (pri chemických látkach) a zabezpečiť vetranie. Aplikácia by mala prebiehať mimo prítomnosti detí a domácich zvierat. Pri zasiahnutí pokožky alebo očí je potrebné okamžité opláchnutie a lekárske ošetrenie.

39. Je možné kombinovať injektáž s drenážou?

Áno, ide dokonca o odporúčaný postup pri sanácii suterénnych a pivničných priestorov, avšak iba ak je v lokalite tlakové pôsobenie vody, poznáme geologické – pôdne pomery v okolí stavby a vodu je možné drenážou odviesť mimo stavbu. Pokiaľ máme nepriepustné a ílovité pôdy drenáž sa neodporúča. Injektáž rieši kapilárnu vzlínavosť, zatiaľ čo drenáž eliminuje hydrostatický tlak a prítok z okolitého terénu. Kombinácia týchto opatrení zvyšuje úspešnosť a trvácnosť sanácie.

40. Môže dôjsť k poškodeniu muriva pri injektáži?

Pri dodržaní správnej technológie a vhodných tlakových podmienok je riziko minimálne. K poškodeniu môže dôjsť, ak je murivo oslabené, je použitý nekvalitný materiál napr. nepálená tehla, vtedy tlakovú injektáž neodporúčame. Preto sa odporúča predchádzajúca diagnostika a výber vhodnej metódy.

41. Aké materiály sa používajú pri tlakovej injektáži?

Pri tlakovej injektáži sa používajú špeciálne chemické látky, ako sú silány, siloxány, alkoxysilány, akrylátové gély, polyuretánové živice, alebo mikro emulzie. Výber materiálu závisí od druhu muriva, stupňa vlhkosti a požadovaného efektu (vodo nepriepustnosť alebo hydrofóbnosť). Každý typ má špecifické vlastnosti, napríklad penetračnú schopnosť, reakciu s vodou alebo trvanie účinku.

42. Ako sa stanoví rozsah tlakovej izolácie muriva?

Rozsah sa určuje podľa výšky navlhnutia muriva, jeho hrúbky, druhu materiálu a rozsahu poškodenia omietok. Zohľadňuje sa aj výskyt solí a mikroklíma v objekte. Profesionálne zhodnotenie zahŕňa aj návrh výšky injektážnej roviny a doplnkových opatrení.

43. Je lepší polyuretán alebo polyakrylát?

Závisí to od typu muriva a spôsobu aplikácie. Polyakryláty sa dobre rozptyľujú aj vo vlhkom murive a vyplňujú trhliny, polyuretény sú o niečo jednoduchšie na aplikáciu a vhodné pre menšie práce, zatiaľ čo polyakryláty sa používajú najmä pri profesionálnej tlakovej injektáži.

44. Aké sú výhody krémovej injektáže?

Jedná sa skôr o lacnejšie hobby materiály. Krémová injektáž sa ľahko aplikuje aj bez profesionálneho vybavenia, najmä pomocou injektážnej ručnej pumpy, alebo pištole. Je vhodná pre menej dostupné miesta a môže sa aplikovať aj zvnútra objektu. Má dlhšiu dobu pôsobenia, takže preniká pomalšie, ale rovnomerne – najmä v suchšom murive, výsledky bývajú rozporuplné. Kvalitnejšou metódou je tlaková injektáž.

45. Aké sú nevýhody cementovej injektáže?

Cementové zmesi majú nízku penetračnú schopnosť do jemných kapilár a často nepreniknú do celej hrúbky steny. Navyše sú menej pružné a môžu spôsobiť dodatočné zaťaženie muriva. Ich použitie je vhodnejšie pre vyplňovanie väčších dutín, priestorov a kaverien, alebo na predinjektáž, nie ako hlavné riešenie proti vzlínaniu.

46. Čo sú polyuretánové živice?

Polyuretánové živice sú reaktívne materiály, ktoré pri kontakte s vlhkosťou expandujú a zatvárajú póry alebo trhliny. Používajú sa najmä pri havarijných zásahoch alebo v prípadoch, kde je vysoký tlak vody. Majú rýchlu reakčnú dobu, ale sú menej paro priepustné, preto sú vždy vhodné ako hlavné hydroizolačné riešenie pri vzlínaní.

47. Sú injektážne hmoty škodlivé pre zdravie?

Väčšina moderných injektážnych hmôt je testovaná na bezpečnosť a neobsahuje prchavé alebo toxické látky. Napriek tomu je potrebné dodržiavať bezpečnostné predpisy, používať rukavice, ochranu očí a zabezpečiť vetranie. Po injektáži postačuje miestnosť vyvetrať.

48. Ako sa vyberá vhodná hmota?

Výber závisí od typu muriva, jeho vlhkostného režimu, zasolenia a požiadavky na paro priepustnosť. Dôležité je tiež zvážiť aplikačné podmienky (teplota, prístupnosť), ako aj skúsenosti dodávateľa s konkrétnym systémom. Niektoré systémy sa dajú overiť aj skúškami priepustnosti pred a po aplikácii.

49. Môže byť injektážna hmota použiteľná aj na mokré murivo?

Áno, mnohé moderné hmoty sú vyvíjané špeciálne pre aplikáciu do vlhkého alebo mokrého muriva. Napríklad siloxánové alebo polyuretánové živice dokážu reagovať aj vo vlhkom prostredí. Je však dôležité vyhnúť sa aktívne tečúcej vode, ktorú je potrebné najprv zastaviť alebo odviesť.

50. Môže hmota expandovať a poškodiť stenu?

Niektoré reaktívne hmoty, ako napríklad polyuretány alebo akrylátové gély, môžu expandovať, ale ich objemová expanzia je regulovaná, preto nepoškodzujú murivo. Pri neodbornom použití alebo aplikácii pod vysokým tlakom môže dôjsť k odštiepeniu alebo prasknutiu omietky. Preto je dôležité dodržiavať odporúčania výrobcu a použiť správne dávkovanie aj tlak.