Protisalinitné opatrenia – ochrana muriva pred škodlivými účinkami solí

Proti-salinitné opatrenia predstavujú súbor technologických a materiálových zásahov, ktorých cieľom je znižiť obsah vodorozpustných solí v murive a zároveň minimalizovať ich škodlivý účinok na stavebný materiál a povrchové vrstvy stavby (omietky, nátery, murivo samotné). Tieto soli, predovšetkým sírany, chloridy a dusičnany, sú prenášané vlhkosťou a po odparení vody migrujú smerom k povrchu konštrukcie, kde spôsobujú výkvety, odlupovanie omietok, zmenu farby a deštrukciu pórovitej štruktúry materiálu.

Proti-salinitné zásahy sa dnes realizujú buď ako opatrenia na redukciu koncentrácie solí v murive, alebo ako preventívne použitie materiálov odolných voči ich pôsobeniu (napr. sanačné omietky, ochranné nátery).

1. Redukcia obsahu solí (odsolovanie muriva)

Odsolovanie je proces, ktorého cieľom je zníženie množstva vodorozpustných solí v stavebnom materiáli na takú úroveň, ktorá už nepredstavuje riziko pre konštrukciu ani povrchové vrstvy. Tento proces je nevyhnutný najmä pred aplikáciou sanačných omietok, alebo ak už dochádza k zjavným prejavom zasolenia (výkvety, opadávanie omietok).

a) Mechanické odsolenie

Najjednoduchšou formou zásahu je mechanické odstránenie soľných výkvetov z povrchu muriva – napríklad suchým kefovaním alebo opatrným zoškrabaním zasolených vrstiev. Tento krok znižuje spätnú migráciu solí naspäť do konštrukcie a predlžuje životnosť následných povrchových úprav.

b) Odsolovanie pomocou obkladov a adsorpčných omietok

Tento proces využíva princíp kapilárneho transportu vlhkosti a solí z muriva smerom do sorbčnej vrstvy, ktorá ich naviaže a následne sa po určitej dobe odstráni. Ide o inertné nasiakavé materiály (sorbenty), ktoré majú schopnosť viazať vodu i soli bez chemickej reakcie. Používajú sa:

• buničina (celulózová vata)

• kaolín

• bentonit

• kremelina (diatomit)

• špeciálne zložené vápenné alebo hlinité omietky s adsorpčnými vlastnosťami

Tieto vrstvy sa po určitom čase (napr. 3–6 týždňov) odstránia a nahradia novými, čím sa proces opakuje až do zníženia salinity na prijateľnú úroveň.

c) Odsolovanie elektroosmotickými metódami

Ide o metódu využívajúcu násilnú migráciu solí a vlhkosti prostredníctvom elektrického poľa, ktoré je vytvorené medzi elektródami zabudovanými do muriva. Ióny solí (kladné aj záporné) sa presúvajú smerom k elektródam, čím sa dosahuje zníženie ich koncentrácie v konštrukcii. Táto metóda je technicky náročnejšia, ale môže byť účinná v hlbších vrstvách muriva.

d) Chemické odsolenie – antisalinitné nátery

Ide o aplikáciu špeciálneho náterového systému (tzv. antisalinitného náteru), ktorý sa nanáša pred aplikáciou sanačných omietok. Náter modifikuje prítomné soli v povrchových vrstvách muriva, zabraňuje ich kryštalizácii a znižuje riziko výkvetov. Zároveň stabilizuje chemické zloženie povrchu, čím zlepšuje priľnavosť následných vrstiev.

2. Použitie materiálov odolných voči soliam

Ak nie je možné soli odstrániť úplne (napr. v historických objektoch), používajú sa materiály s vysokou odolnosťou voči zasoleniu. Patria sem najmä:

• sanačné omietky WTA – paropriepustné, s vysokou pórovitosťou a schopnosťou viazať soli vo vnútri omietkového profilu bez ich kryštalizácie na povrchu

• minerálne nátery a farby – ktoré odolávajú alkalickému a solnému prostrediu

• vápenné alebo hydraulické omietky – v prípade pamiatkovo chránených objektov

Zasolenie muriva je vážny problém, ktorý si vyžaduje cielený technický zásah a odborné posúdenie. Proti-salinitné opatrenia tvoria kľúčovú súčasť komplexnej sanácie vlhkostne poškodených konštrukcií, pričom by mali predchádzať akémukoľvek povrchovému zásahu napr. naneseniu novej omietky, z certifikáciou WTA. Výber metódy závisí od rozsahu zasolenia, hĺbky znečistenia a požiadaviek na výslednú povrchovú úpravu.

Kontaktujte nás

Kontaktujte nás pre poradenstvo v oblasti antisalinitných úprav muriva, máme dlhodobé skúsenosti, radi Vám pomôžeme.